V sobotu 10. 5. 2025 pripravujeme prvý swapnito swap s témou „Šaty robia človeka, ale KTO robí šaty?“ Touto myšlienkou narážame na realitu rýchlej módy, kde ľudia pracujú v neľudských podmienkach za zlomok dôstojnej mzdy. V dnešnom článku spoznáš pojem moderné otroctvo a prečítaš si príbeh ženy, ktorá sa proti svojej vôli stala detskou pracovnou silou. Májový swap a článok sú príležitosťou nielen pretriediť si šatník, ale aj zastaviť sa a premýšľať nad skutočnou hodnotou oblečenia.
Moderné otroctvo
Moderné otroctvo je skrytý zločin prítomný v každej krajine sveta. Zahŕňa situácie vykorisťovania, z ktorých sa obete nemôžu slobodne vymaniť pre hrozby, násilie či zneužitie moci. Má rôzne formy, ako nútená práca, nútené manželstvo, sexuálne vykorisťovanie či obchodovanie s ľuďmi. Medzi hlavné príčiny patria ozbrojené konflikty, politická nestabilita, migrácia, klimatické zmeny a chudoba. Rizikové faktory zahŕňajú aj rodovú diskrimináciu a spoločenskú nerovnosť.
Ako zabrániť modernému otroctvu ?
Moderné otroctvo zasahuje aj náš každodenný život, napríklad pri výrobe potravín, rybolove či oblečenia. Jeho odstránenie si vyžaduje spoločné úsilie štátu, firiem, občianskej spoločnosti aj verejnosti. Agenda OSN 8.7 preto vyzýva na ukončenie nútenej práce a obchodovania s ľuďmi do roku 2030.
Príbeh Nasreen Sheikh
Nasreen Sheikh je bývalá detská pracovníčka, prežila nútené manželstvo a je lídrom v hnutí za ukončenie moderného otroctva. Vo svojej eseji pre The global slavery index 2023 odhaľuje temnú pravdu spotrebiteľskej kultúry a ukazuje ľudskú cenu, ktorú často volíme ignorovať.
zdroj: https://changecreator.com/nasreen-sheikh-from-child-slave-to-powerful-social-entrepreneur
Nasreen Sheikn pochádza z dediny na hranici Indea a Nepálu. Bola svedkom toho, ako jej sestru, ale aj iné dievčatá nútili do manželstva ešte ako dieťa. Ide o nástroj kontroly, ktorý bráni dievčatám v prístupe ku vzdelaniu a možnostiam v živote, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť, že skončia v vykorisťujúcej práci. Navyše podporuje generačný cyklus chudoby a moderného otroctva, pretože deti narodené do týchto podmienok sú s veľkou pravdepodobnosťou zbavené slobody, práv a možností podobným spôsobom.
“Už ako malé dievča som vedela, že čoskoro prídem na rad, a tak som sa rozhodla utiecť do mesta Káthmandu v nádeji na lepší život.“
V Káthmandu sa nedočkala lepšieho života. Stala sa obeťou nútenej detskej práce a spadla do siete nelegálnych dielní. Pracovala 12 až 15 hodín denne v textilnej dielni, za čo dostávala menej ako 2 americké doláre za vyčerpávajúcu smenu, ale jedine ak dokončila stovky odevov, ktoré sa od nej požadovali. Jedla, spala a driela v priestore veľkosti väzenskej cely. Nasreen Sheikh napriek ťažkým chvíľam verila, že by sme si tieto výrobky nekupovali, keby sme vedeli, odkiaľ pochádzajú a ako sa vyrábajú.
“Po tom, čo som sa oslobodila od svojho vykorisťovania, prišila som do Ameriky a po prvýkrát som navštívila veľký obchodný reťazec. Prechádzala som uličkami a v úžase som sa pozerala na tisíce produktov, ktoré bolo možné kúpiť na jednom mieste. Nikdy predtým som nezažila takúto úroveň luxusu a pohodlia. No bolo desivé si uvedomiť, ako tieto produkty pravdepodobne vznikli. Keď som sa pozerala na nespočetné množstvo spotrebného tovaru, nemohola som si pomôcť, ale videla som tváre detí v každom z nich. Životy mužov a žien poznačené chudobou, neľudskými pracovnými podmienkami a nepredstaviteľným vykorisťovaním. Utrpenie, bolo prepletené do každej tkaniny a odrážalo sa na každom povrchu. Tú noc som len bolestne plakala.“
Ako značky reagujú na riziko moderného otrokárstva?
Nedávne zákony o povinnej transparentnosti prinútili veľké firmy vrátane odevných značiek viac dbať na to, ako vyrábajú svoje produkty. Napriek tomu sú tieto snahy stále nedostatočné.
V roku 2022 Walk Free a WikiRate zhodnotili 97 vyhlásení popredných odevných značiek podľa zákonov o modernom otrokárstve v UK a Austrálii. Väčšina nesplnila zákonné požiadavky a ignorovala riziká moderného otrokárstva.
Len 29 % firiem sa zaviazalo k vyplácaniu dôstojnej mzdy. Dáta z 59 tovární ukázali, že pracovníkom chýba v priemere 40 % k pokrytiu základných potrieb. Stačilo by však zvýšiť cenu výrobkov o 1%, aby mali všetci pracovníci dôstojnú mzdu.
Odporúčania pre vlády
Zaujímavé je, že drahé značky nie sú zárukou eticky vyrobených produktov. Napriek obrovským príjmom boli luxusné značky identifikované ako jedny z najhorších, pokiaľ ide o riešenie rizík nútenej práce v rámci svojich dodávateľských reťazcov. Údaje z Clean Clothes Campaign navyše ukázali, že medzera medzi dôstojnou a skutočnou mzdou u pracovníkov, ktorí pracujú pre luxusné značky hodnotené organizáciami Walk Free a WikiRate, bola výrazne vyššia (53 %) než u pracovníkov ne-luxusných značiek (38 %).
Preto The global slavery index 2023 ponúka 5 odporúčaní pre vlády ↓
Ak sa chceš o tejto téme dozvedieť viac, poswapovať si oblečenie a zažiť príjemnú sobotu, radi ťa uvidíme na našom májovom swapnito swape!
Autorka: Simona Hajnalová
Zdroj :
https://cdn.walkfree.org/content/uploads/2023/05/17114737/Global-Slavery-Index-2023.pdf